Zrúcaniny hradu na brale nad sútokom Moravy a Dunaja. Z hradu je nádherný výhľad na prielom Dunaja cez Karpaty, na priestor Devínskej brány, v histórii známej ako Porta Hungarica, alebo Ungarische Pforte.
Od 5. mája 2017 je po dlhotrvajúcej rekonštukcii znova otvorený aj horný hrad, ktorý sa týči na brale najvyššie a poskytuje najkrajšie výhľady.
Strategicky významná poloha Devína viedla k jeho osídleniu už v praveku. Lokalitu hradu využívali aj Kelti a následne Rimania, keď bol súčasťou pohraničnej línie Limes Romanus.
Prvé písomné záznamy o tejto lokalite z 9. storočia (franské Fuldské anály) spomínajú veľkomoravskú pevnosť slúžiacu proti útočiacim Bavorom. Samotný hrad na skalnom brale pochádza z 13. až 15. storočia, odvtedy bol viackrát prestavovaný. V stave zrúcaniny je od r. 1809, keď počas napoleonských vojen francúzske vojská vyhodili hornú časť hradnej pevnosti do vzduchu. V súčasnosti je zakonzervovaný a jeho časti sú prispôsobené na muzeálne a turistické ciele.
Výstava Hrad Devín v 13. – 20. storočí
Horná časť hradu je postavená na brale, v ktorom sú jaskynné priestory. Od mája 2017 je v nich sprístupnená nová expozícia Hrad Devín v 13. – 20. storočí. Tristo archeologických nálezov z hradu prezentuje jeho stavebný vývoj, jeho majiteľov a najvýznamnejšie udalosti, ktoré sa na Devíne odohrali.
More, ktoré tu bolo pred 16 miliónmi rokov
Expozícia je doplnená aj o geologickú históriu hradného brala a unikátnu prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr (16 miliónov rokov). Zachovali sa tu v podobe morského piesku s príslušnou faunou a tiež pozorovateľnými vplyvmi pôsobenia morskej hladiny.
Osídlenie už pred 7tisíc rokmi
V strednej časti sa usporadúvajú kultúrne podujatia a je tam aj výstavná sieň, v ktorej bola do októbra 2016 expozícia Devín v Praveku. Sprístupňovala nálezy, ktoré dokladali osídlenie Devína už pred 7 tisíc rokmi.
Devín ako národný symbol
Vzhľadom na svoju veľkomoravskú minulosť sa Devínsky hrad v časoch slovenského národného obrodenia v prvej polovici 19. storočia stal symbolom národného a všeslovanského hnutia, keď bol cieľom stretnutí štúrovcov. Tento emocionálny význam pre slovenskú štátnosť si hrad udržal do dnešných čias.
Podobný náboj mal Devínský hrad aj pre maďarský národ. V roku 1896 pri príležitostí osláv tisícročia svätoštefanskej koruny postavili na Devíne 33-metrový žulový obelisk. Ten, ako symbol z čias Rakúsko-uhorskej monarchie, zbúrali českí legionári v roku 1918.
Devínsky hrad patrí k obľúbeným cieľom vychádzok Bratislavčanov. Prechádzať sa možno pod hradom, po nábreží Dunaja a popri Morave. Pod hradom stoja dva pomníky obetiam Železnej opony, ktorá tade viedla počas vlády komunistickej strany.
