Archeológovia odkrývajú dejiny zdola nahor. Historické artefakty vykopávajú z hlbín, na ktoré sa vekmi ukladajú nové a nové civilizačné vrstvy. Myslela som si preto, že pre plynutie histórie v čase je predstava vertikály univerzálna. O túto ilúziu som prišla nevľúdneho 28. marca 2008 v Galérii mesta Bratislavy. Galéria predstavila verejnosti nové stále výstavy: Stredoeurópske maliarstvo a sochárstvo 1800 – 1918 a expozíciu venovanú slovenskému výtvarnému umeniu 20. storočia, ktorá pod názvom Príbehy a fenomény zachytáva obdobie rokov 1918-1948 a výtvarné umenie druhej polovice dvadsiateho storočia. Kultúrna udalosť sa odohrala krátko nato, ako galéria prišla s iným, mimoriadnym projektom, retrospektívnou výstavou Jan Zrzavý – maliar snov. Tvorivé tímy galérie privítali jar s oveľa väčšou vitalitou, pestrejšou paletou farieb a povzbudzujúcejšou perspektívou, ako to studené a pomerne depresívne počasie. Vďaka im za to.
Nové expozície tvoria diela, ktoré pochádzajú prevažne zo zbierok Galérie mesta Bratislavy, ale objavili sa tu aj exponáty, ktoré galéria kúpila a vystavila prvý raz. Sú to obrazy z 19. storočia, napríklad Františkánsky kostol v Bratislave od Gustava Wintersteinera, ale aj diela a inštalácie z druhej polovice 20. storočia a z terajšieho tisícročia. Úplne po prvý raz je na Slovensku vystavená inštalácia Alexa Mlynarčíka Vila mystérií, ktorú vytvoril v švédskom Lunde koncom 60. rokov.
Už z názvov výstav a chronológie diel vyplýva jeden zo zámerov kurátoriek Želmíry Grajciarovej a Zsófie Kiss-Szemán - poskytnúť ucelenejší a systematicky zoradený obraz o vývoji výtvarného umenia v našom priestore.
"Áno, bol to zámer," potvrdila mi kurátorka Zsófia Kiss-Szemán. "Myslíme si, že bežný návštevník to potrebuje, a že by nebolo dobré experimentovať s iným zoraďovaním diel."
V názve expozícií zachytávajúcich umenie 20. storočia sa objavili slová príbehy a fenomény. Kým výraz fenomény podčiarkuje už spomenutú systematickosť, príbehy naznačujú, že aj pri príprave výstav výtvarného umenia hrá istú rolu subjektívny výber autorov, očarenie ich tvorbou, ale aj úsilie - niekedy nemalé a komplikované - o získanie diela pre galerijné účely. A nakoniec, každý návštevník tu môže - inšpirovaný umením, zažiť svoje vlastné príbehy.
Ten môj sa začal na schodoch. Ako človek v podstate poriadkumilovný a systematický som sa vybrala na prehliadku od suterénu po druhé poschodie. Ak by ste sa nazdávali, že z podzemia historického Pálffyho paláca budete stúpať z minulosti k dneškom, mýlite sa. V suteréne sa nachádzajú moderné artefakty. V podzemnom zákutí susediacom s neďalekými nálezmi keltskej minulosti Bratislavy stretnete aj Dievča Vladimíra Kompánka - pôsobivú plastiku, ktorú sochár vytvoril začiatkom 60. rokov minulého storočia. Má príjemnú zelenú patinu a je to úžasné zjavenie, lepšie ako duch. Stúpajte vyššie - na prvom poschodí sa možno necháte uniesť nekonečnom v pasáži Mateja Kréna, ktorá je súčasťou galérie už od roku 2004 a patrí k mimoriadne obdivovaným galerijným "kusom". Od marca 2008 jej bude možno konkurovať už spomenutá inštalácia Alexa Mlynarčíka. Za červeným závesom sa ocitnete v erotizujúco pôsobiacom červenom svete zrkadiel a čierno-bielych ženských postáv. "Červený kútik" (ospravedlňujem sa za tento môj názov, ale neodbytne sa mi votrel do mysle bez úmyslu dehonestovať dielo) stojí za návštevu.
K 19. storočiu vystúpite na druhom poschodí. Mestská galéria považovala za svoju úlohu zozbierať a vystaviť najmä diela tých umelcov, ktorí žili a pôsobili v Bratislave. V príhovore kurátorky výstavy Stredoeurópske maliarstvo a sochárstvo 1800 – 1918 Želmíry Grajciarovej zazneli však okrem mien "Prešpurákov" (Kornel Spányik, Alojz Rigele a iní), aj také zvučné mená ako Ladislav Mednyánszky, Ferdinand Katona, Dominik Skutecký, či Anton Jasusch.
Z výšky "druhoetážového" 19. storočia vidno oknom súčasný ruch bratislavskej Panskej ulice a z toho výškového časoobratu sa mi tak trochu krúti hlava.
Uvažujem, či to náhodou nebol zámer, aby sa návštevník dostal do vzdialenejšej minulosti stúpaním hore do výšav. Keď sa na to pýtam kurátorky Zsófie Kiss-Szemán, dostávam odpoveď, ktorú som tušila v racionálnejšej, triezvejšie založenej časti mojej mysle, že usporiadanie diel na jednotlivých poschodiach vyplýva z celkom praktických dôvodov. Diela 19. storočia majú aj pokiaľ ide napríklad o vlhkosť najvhodnejšie prostredie práve na druhom poschodí a umiestnenie moderného umenia na prízemí a prvom poschodí vyplýva aj z toho, že už v minulosti tu boli inštalácie, ktoré by bolo zložité umiesťovať inde. Takže nahor k minulosti a back to the future, naspäť k budúcnosti, aj to môžete zažiť v Galérii mesta Bratislavy. A dôverne vám prezradím, že pritom ani nemusíte behať hore-dole po schodoch. Stačí, keď sa pristavíte pri jednom z najmladších exponátov na prízemí, nazvanom Re-interpretácia (2000). Jeho autorom je Patrik Kovačovský a pozostáva z kópie grafického listu M. R. Tomu z roku 1939, na ktorom je súbor 49 Charakterových hláv barokového sochára F. X. Messerschmidta, a z troch zväčšovacích skiel. Legendárny Messerschmidt žil a tvoril v Bratislave koncom 18. storočia. Niektoré z jeho diel sa nachádzajú v Galérii mesta Bratislavy v expozícii barokového umenia v Mirbachovom paláci.
*****
Stále expozície Galérie mesta Bratislavy Stredoeurópske maliarstvo a sochárstvo 1800 – 1918 a Príbehy a fenomény. Slovenské výtvarné umenie 20. storočia boli sprístupnené verejnosti 28. marca 2008, vystavené diela si môžete pozrieť v Galérii mesta Bratislavy, v Pálffyho paláci na Panskej ulici 19.
Otváracie hodiny: Utorok-nedeľa 11:00 - 18:00
Galéria mesta Bratislavy má poklady v troch palácoch
Bratislavský online sprievodca
Vydané: 2008-03-28
Aktualizované: 2008-03-28
Kategórie: Galérie, múzeá, výstavy