Prehliadka Dómu sv. Martina v Bratislave

Bratislavská katedrála - Dóm sv. Martina nie je len neprehliadnuteľnou dominantou mesta, ale je aj klenotnicou starého sakrálneho umenia.

Najviac pozornosti priťahuje súsošie sv. Martina z roku 1734, ktorého autorom je Juraj Rafael Donner. Súsošie pôvodne stálo vo svätyni pri hlavnom oltári, pri regotizácii kostola ho premiestili von a do chrámu sa vrátilo až v roku 1912. Neďaleko súsošia stojí vzácna krstiteľnica zo začiatku 15. storočia.

Terajší hlavný oltár je z roku 1864 a je dielom viedenského majstra Jána Hutterera. Vedľa oltára sa nachádza nástenná maľba s nápismi mien 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek, ktoré boli korunované v dóme.

Pod svätyňou je krypta rodiny Pálffyovcov a v priestore nad ňou je kaplnka českej kráľovnej Žofie Bavorskej.

Ján Hutterer vytvoril spolu s kamenárom S. Fűrstom aj zdobené neogotické chrámové lavice pre duchovenstvo. Sú na nich pôsobivé zvieracie motívy.

Zvieratká na stallách v kresťanskom svätostánku tak trochu udivujú, veď údajne jedným z argumentov, prečo pri gotickej prestavbe interiérov kostola odstránili Donnerovo súsošie sv. Martina na koni z hlavného oltára bol ten, že socha koňa do chrámu nepatrí.

Bližšie k oltáru sa nachádzajú náhrobné epitafy Mikuláša Pálffyho z roku 1601 a epitaf arcibiskupa Petra Pázmanyho z roku 1914.

Mikuláš Pálffy bol kapitán Bratislavského hradu a župan Bratislavskej stolice. Ako vojvodca si získal renomé vo vojnách proti Turkom. Ostrihomský arcibiskup Peter Pázmany stál v popredí rekatolizačného úsilia v Uhorsku v 17. storočí, založil univerzitu v Trnave. Autorom jeho epitafu je bratislavský sochár Alojz Rigele.

Naľavo od svätyne sa nachádza kaplnka sv. Jána Almužníka, ktorá bola pristavaná v rokoch 1792-1732. Sochárska výzdoba kaplnky je dielom J. R. Donnera. Umenovedci upozorňujú, že výzdoba kaplnky má v Donnerovej tvorbe zvláštne postavenie, lebo je to jediné komplexné dielo, ktoré podnes bez zmeny ostalo na svojom pôvodnom mieste. Ústredným miestom kaplnky je strieborná rakva s relikviami svätca, ktorá je nad oltárom. Rakvu obklopujú postavy dvoch veľkých anjelov a štyria menší anjeli.

Objednávateľom prác v kaplnke a hlavný Donnerov mecén v Bratislave bol arcipiskup Imrich Esterházy. V kaplnke sa nachádza jeho plastika. Esterházy kľačí obrátený k oltáru a adoruje svätcove ostatky.

Historik umenia profesor Ivan Rusina upozorňuje, že na rozdiel od náhrobných diel zo 16. a 17. storočia plastika vznikla ešte za života objednávateľa. Esterházy mal vtedy bezmála sedemdesiat rokov, ale Donner ho urobil mladším, hoci jeho tvár s masívnym hákovitým nosom neidealizoval. Rusina v knihe renesančná a baroková plastika v Bratislave píše, že "toto Donnerovo dielo patrí nesporne k napozoruhodnejším stredoeurópskym náhrobkom v 18. storočí". Pod plastikou stojí mohutný svietnik.

V kaplnke zaujmú aj reliéfy s pašiovými motívmi. Celkovo je ich sedem a niektorí odborníci sa pozastavujú nad ich usporiadaním. Reliéfy s jednotlivými výjavmi z poslednej Kristovej cesty pred umučením na kríži nie sú uložené tak, aby chronologicky na seba nadväzovali. Jedno z možných vysvetlení nezvyčajného sledu príbehu je, že reliéfy sú nerovnako veľké a preto ich neukladali podľa dejovej línie, ale aby sa zmestili do daného priestoru.

Zo sakristie je vchod do kaplnky sv. Jozefa a vchod do kaplnky Panny Márie. Návštevníci dómu by pri prehliadke nemali vynechať ani kaplnku sv. Anny. Je v nej významná gotická pamiatka reliéf Najsvätejšej Trojice zo 14. storočia a náhrobok vicekancelára Academie Istropolitany, prepošta Georga Schomberga z roku 1470.

Z kaplnky vedú schody do krýpt ktoré sa rozvetvujú pod hlavnú loď a na Kapitulskú ulicu. V osobitej krypte pod kaplnkou sv. Jána Almužníka sú uložené rakvy štyroch arcibiskupov z 18. storočia.