Malokarpatská túra: Z pravekých jaskýň až k tlačiarni na hrade

Koľko prekvapení ešte skrývajú malokarpatské doliny? pýtali sme sa, keď sa pred nami po krátkej prechádzke Plaveckým Mikulášom začal odkrývať skalnatý hrebeň Kršlenice. Jeho kamenný masív sa zdvíha naľavo nad dedinou a zdá sa, akoby sme neboli v málo divokých Malých Karpatoch, ale niekde na severe Slovenska, kde sú skalnaté bralá poéziou každého kilometra.

Sprievodca z edície S batohom po Slovensku - Okolie Bratislavy - označuje Plavecký Mikuláš vďaka kršlenickému skalnatému hrebeňu za jednu z najkrajších záhoráckych dedín. Nie je to prekvapenie - Záhorie a malebný skalný hrebeň? Na našom výlete to bolo len prekvapenie číslo jeden. V Plaveckom Mikuláši sa začína Náučný chodník Plaveckým krasom. A spolu s nami si z neho môžete zobrať ponaučenie, ktoré nám napokon, ako obyvateľom týchto zemepisných šírok, môže trocha zdvihnúť sebavedomie - pravda, len vtedy, ak ho odvodzujeme od toho, aké miesta obývame, a kto všetko na týchto miestach pred nami pôsobil.

K tomuto ponaučeniu sa ešte dostaneme. Jeho prvým stavebným kameňom sú jaskyne, ktoré boli našou prvou zastávkou na spomínanom náučnom chodníku. Keď sa to tak vezme, pokojne by sme mohli hovoriť o dvojjaskyní. Jedna jaskyňa sa volá Deravá skala a druhá Tmavá skala. Sú od seba vzdialené len niekoľko sto metrov. Obe ležia vo svahoch Mokrej doliny, ktorá v týchto miestach začína pripomínať skalný kaňon. Deravá skala je zaujímavejšia. Je to vlastne kamenný portál, ktorý vedie do hĺbky skaly - podľa sprievodcu až 26 metrov. Je viditeľná aj z asfaltovej cesty a podľa sprievodcov nie je verejnosti prístupná. Verejnosť si z toho nič nerobí a v priestoroch pod Deravou skalou si veselo táborí.

Štyridsaťpäť metrov dlhá jaskyňa Tmavá skala, takisto oficiálne neprístupná, je omnoho menej prístupná - musíte sa doslova vyšplhať strmým chodníkom, aby ste napokon objavili neľútostne uzavreté plechové dvere, za ktorými zrejme táboria len netopiere. Návštevu Čiernej skaly by ste si pokojne mohli aj odpustiť. Je dokonale zaplombovaná.

Žiaľ, k jaskyniam sme prišli neskoro. Nenašli sme tam ani pozostatky pravekého človenka, ani jaskynných medveďov, ktoré ich kedysi obývali. To nás neprekvapilo. A tak sme hútali, ako to bolo, keď sa pravekí ľudia vysporiadali s tými medveďmi. Kedže jaskyne sú od seba vzdialené len niekoľko sto metrov a ležia na náprotivných svahoch kaňona, možno na seba ich niekdajší obyvatelia veselo pokrikovali. Možno z kopcov spúšťali dolu svahom drevené brvná a spolu s inými pravečanmi pripravovali "intelektálnu" pôdu pre objav kolesa.

Dnes v doline počuť hlasy turistov. Vsadili by sme sa, že ich v budúcnosti bude pribúdať. Pretože exkurz do doby kamennej je len vstupom do oblasti, ktorá je nadštandardne nabitá históriou, ale aj peknými výhľadmi, a ktovie čím ešte - pretože musíme pripustiť, že o nej ešte nevieme všetko.

Od zaplombovanej Deravej skaly sme ďalej stúpali nahor. Podľa mapy sme po niekoľkých desiatkach minút mali doraziť k žltej značke, ktorá vedie na Čiernu skalu. Oplatilo sa. Čierna skala nie je veľmi čierna, ale je to belostný skalný hrebeň, z ktorého sme zazreli jeden z najkrajších výhľadov v Malých Karpatoch - až na Podunajskú pahorkatinu. K Čiernej skale patrí aj skalné okno, ktoré sme zatiaľ na iných miestach Malých Karpát nenašli. Nadmorská výška 662 metrov.

Odbočka na Čiernu skalu je prekvapením číslo tri pri prechádzke po Náučnom chodníku Plavecký kras. K tým ďalším je lepšie odkrajovať metre z opačného konca chodníka - od Plaveckého Podhradia.

Nad každým podhradím býva hrad, nad tým Plaveckým sú však dva. Ten prvý je už málo viditeľný - len veľmi vnímaví pozorovatelia si všimnú na prekvapujúcej v lese schovanej náhornej plošine na vrchu Pohanská stopy po dávnych valoch. Tu kedysi stálo rozsiahle keltské hradisko na rozlohe až 40 hektárov. Podobne ako v prípade neďalekých jaskýň pravekého človeka, aj tu o tom svedčia archeologické nálezy.

Zrúcaniny Plaveckého hradu sú na rozdiel od keltského hradiska viditeľné už zdiaľky. Je to obľúbené výletné miesto - pre výstup na hrad z Plaveckého Podhradia stačí polhodinka nie veľmi strmého stúpania. Z Plaveckého hradu je pekný výhľad na údolia i hrebene Malých Karpát, ale pri dobrej viditeľnosti až dolu na juh na alpské hrebene a na západ na moravské Doupovské vrchy. A medzi nimi samozrejme na šíru Záhorskú nížinu s jej borovicovými lesmi. Strmý hrebeň, na ktorom postavili hrad, skrýva jedno prekvapenie, ktoré fantazírujúci navštevníci, možno to boli horolezci, označili ako Venušu - tmavú skalnú priehlbinu, dieru, nad ktorou vyčnievajú dve pomerne pravidelné vypukliny.

A napokon aj Plavecký hrad prispieva k prekvapeniam nášho výletu. To, čo by mohlo byť nudné a dnes už dávno zruinované stredoveké sídlo, malo kedysi aj iný význam - na hrade totiž bola v 16. storočí kníhtlačiareň. No nie sú tieto záhorácke "diery" nabité históriou?

Dostali sme sa k sľubovanému ponaučeniu z nášho výletu - ten kraj, v ktorom sme sa prechádzali, nie je ani zďaleka bezvýznamnou pustatinou. A zdá sa, že ani jeho súčasní obyvatelia nepovedali posledné slovo. V ešte nedávno ospalých plaveckých dedinách, z ktorých sa odchádzalo za prácou do neďalekej Bratislavy, alebo do iných regionálnych centier, dnes vidno areály, ktoré svedčia o hospodárskom oživení. Dúfajme, že to nebude na škodu turistom s túlavými topánkami.

O lezení na skalách pod Plaveckým hradom (Blázon)

O lezení na Kršlenici nad Plaveckým Mikulášom