Pajštúnsky hrad

TRVALÉ NEBEZPEČENSTVO: pozor - padajúce murivo hrozí!

Zrúcaniny hradu Pajštún patria medzi obľúbené výletné miesta Bratislavčanov. Trávnatá plošina, ktorá sa vytvorila medzi jeho ruinami, je obľúbeným miestom pre pikniky a leňošenie. Jej vysunutá poloha poskytuje výborný výhľad na malokarpatské vŕšky, za ktorými je na juhu neďaleká Bratislava, a na juhozápade za riekou Moravou Rakúsko. Tým smerom možno zriedkavo vidieť aj vrcholky Álp, obvykle po tom, keď vzduch spriezrační vetristé počasie a dážď. Turisti vďačia za to, že dnes môžu vylihovať na pajštúnskej zrúcanine, napoleonským vojskám, ktoré hrad znivočili v roku 1810. Keby hrad ostal zachovaný, jeho majitelia by asi ťažko súhlasili s tým, aby im po skalných stenách pajštúnskeho vápencového brala lozili pavúci ovešaní karabínkami, ako to už desaťročia robia skalolezci z Bratislavy. Ale možno tiež súhlasiť s názorom, že zrúcanina by nemala byť úplne ponechaná napospas zubu času. O to viac, že pohybovať sa po chodníku pod hradom môže byť, kvôli kameňom, ktoré občas lietajú zhora, životu nebezpečné. Pajštún by si zaslúžil okrem slobody divokých trávnatých plôch aj konzervačné práce pre ostávajúce hradné múry, a možno aj malé múzeum so základnou dokumentáciou o hrade, tak ako je to na druhej strane Dunaja v pozostatkoch hainburského Schlossbergu. Ale to platí aj o iných zrúcaninách hradov na Slovensku.

Prvé zmienky o hrade pochádzajú z 13. storočia. V sedemnástom storočí sa dostal do rúk rodu Pállfyovcov a v tom čase bol zrekonštruovaný. Zrejme jediným umeleckým artefaktom na Pajštúne sú dnes maskaróny, ktorými sú zakončené krákorce. Maskaróny sú podobizne akýchsi škeriacich bytostí a krákorce sú zasa oporné konzoly pre nejakú ďalšiu nadstavbu. Škeriace sa bytosti možno mali niekedy odradiť nevítaných príchodzích ku hradu. Dnes vítajú turistov, ktorí práve absolvovali svoj pajštún (30 minút výšľapu do kopca v smere od Borinky). V severnej časti hradu možno násť na päte jednej z jeho veží v pieskovci vytesaný záznam roku, ktorý môže označovať dátum rekonštrukčných prác na hrade. Nie je celkom zachovaný, ale ide o rok 16?5. A okrem toho už ostáva romantika prestáv, ako kedysi hrad mohol vyzerať, scenéria okolitej krajiny, a aj obavy, že šantiace deti buď spadnú zo skaly, alebo spustia "šutrík" na doleidúcich turistov, či šplhajúcich skalolezcov. Pokiaľ sa to nestane, Pajštún je celkom fajn.

Tip pre výpravu na Pajštún: Skúste sa vybrať na hrad v zime. Možno natrafíte na čas, keď sa hmla, ktorá pokrýva údolia, rozptyľuje práve na úrovni pajštúnskych skál. Skalolezci, ktorí v taký deň zdolávajú pajštúnske skalné cesty, striedavo cez modrý opar rozhrania hmlistého a jasného dňa vychádzajú na iskrivé slnečné povetrie a potom sa zasa spúšťajú do sivobielej kaše. Tento zážitok si môže dopriať každý, koho od výletu na Pajštún v neskorej jeseni, alebo v zime, neodradí hmlisté počasie. Potrebný je len ten správny koktail tepelnej inverzie a odhodlanie vyšľapať si svoj pajštún aj v mrazivom počasí.

"Pajštúnske hradné bralo - sedimentárny blok (olistolit) triasových karbonátov v jurskej brekcii." - Uvádza to v geologickej prezentácii Dušan Plašienka z Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Najčastejší prístup na zrúcaninu hradu je z dediny Borinka. Od bývalej miestnej krčmy, alebo autobusovej zastávky, či miestneho úradu, alebo od miestneho konzumu, pred ktorým možno zaparkovať, sa ide asi 15 minút úvozom do mierneho kopca. Úvoz sa postupne mení na horský chodník. Pár metrov pod ním je upravená horská studnička a potom sa začína zdvíhať hradný kopec. Spleťou chodníkov vyšliapaných na svahu medzi stromami sa začína "pajštún", čo je asi polhodinka pomerne prudkého stúpania do kopca, ktorá vrcholí medzi kameňmi pod hradnými maskarónmi. Výškový rozdiel medzi samotnou Borinkou a Pajštúnom je približne 250 metrov. Vrchol pajštúnskeho kopca je vo výške 485 metrov.

V druhom desaťročí 21. storočia vzniklo v Borinke za Zámockou ulicou parkovisko, z ktorého sa dá na hrad spočiatku lúkou a potom lesom rýchlejšie vystúpiť. Je to skratka oproti ceste cez úvoz.

Na hrad sa dá vyšliapať aj priamo zo Stupavy. Od autobusovej zastávky Obora je to asi hodina chôdze, ktorá je pohodlnejšia, pretože prekonávanie prevýšenia je rozložené na dlhšiu vzdialenosť. Návštevníci Bratislavy môžu pre výlet použiť aj variant, pri ktorom vystačia s miestnou mestskou dopravou. Tá ma konečnú v Záhorskej Bystrici (V roku 2010 je to linka 37). Odtiaľ sa kedysi dalo cez pole prejsť do Marianky, (teraz už treba kľučkovať medzi domami), v Marianke si pozrieť miestny kláštor, a pokračovať po červenej značke cez jeden horský chrbát do doliny, v ktorej leží Borinka. Z Borinky ostáva už len prejsť spomínanou úžlabinou a prekonať jeden pajštún.

Vytrénovanejší turisti môžu zvoliť variant niektorého malokarpatského chodníka. Najčastejšie používané bývajú trasy z Rače.

vb

Pripojte komentár

Nebezpečné kamene (9.5.2012)

Na hrade Pajštún hrozí turistom potenciálne nebezpečenstvo. Pod skalným bralom hradu vedie chodník, na ktorý môžu dopadnúť padajúce kamene. Tie môže z hradu niekto zhodiť, alebo spustiť, či už úmyselne alebo nie. Bralo je úplne kolmé, takže ten kto sa nachádza pod hradom, má malú šancu sa padajúcemu kameňu vyhnúť, pretože ho nepočuje. Turisti prichádzajúci po hrebeni z Malých Karpát by sa mali čo najmenej zdržiavať na chodníku pod skalným bralom a tiež by mali pri pohybe na hrade venovať maximálnu pozornosť, aby neohrozovali turistov a horolezcov, ktorí sa nachádzajú pod skalnou stenou.

Vlado

Leporelo o Pajstune (3.9.2014)

Pre tych najmensich, ktori sa vyberu na Pajstun, maju v Artfore zaujimavu knizocku - leporelo, je v nej farebne ilustrovana povest o Pajstune a k leporelu patri aj priloha so zakladnymi informaciami o hrade a s papierovym divadielkom na vystrihovanie: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10152738185243275&set=a.139977163274.138026.80486868274&type=1&theater